Martin Gábor: Fyzioterapiou vieme pacientom zlepšiť kvalitu života

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.

Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.

Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.

Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.

V nasledovných rozhovoroch sa venujeme:

1. Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
2. Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
3. Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
4. Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode

Rehabilitácia je komplexný proces, ktorým pacient po prekonaní cievnej mozgovej príhody prechádza. Jednou z častí celkovej rehabilitácie, ktorú pacient absolvuje, je fyzioterapia.

O tom, ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode, sme sa rozprávali s PhDr. Martinom Gáborom z Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Nástup fyzioterapie

Gábor vysvetľuje, že fyzioterapeut prichádza s pacientom po cievnej mozgovej príhode do kontaktu deň dva po cievnej mozgovej príhode. „Vtedy nie je veľká intervencia, ale musíme začať s pacientom pracovať. Základné vstupy musia byť už na jednotke intenzívnej starostlivosti, čo sa týka polohovania, riešenia motoriky, respiračnej fyzioterapie, lebo akonáhle pacienti začnú dlhšie ležať, hrozí riziko bronchopneumónie, polohovanie v rámci otáčania, naučiť pacienta ako sa otočiť v posteli. Ak to pacient zvládne, prichádza prvá vertikalizácia, to znamená posadenie, postavenie. Sú to náročné úlohy pre pacienta,“ konštatuje.

Nakoľko terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode predstavuje dlhotrvajúci proces, pacienti by podľa Gábora mali cvičiť každý deň. „Ideme krôčik po krôčiku. Efekt terapie nebude obrovský za týždeň, presun motorických sekcií z jednej hemisféry do druhej určitú dobu trvá,“ hovorí fyzioterapeut.

Odklad terapie prináša riziko nezvratných zmien

Gábor upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s odkladaním fyzioterapie. „Ak máme veľké zanedbanie, zmeny sú ireverzibilné, to znamená nezvratné. Často sa nám to stáva u pacientov, ktorí majú výraznú spastickú párezu. Pokiaľ sa s tým nič nerobí, tak daný sval mení svoju štruktúru, elasticitu a zo zvýšeného napätia v svale a potom neskôr skrátenia nám vzniká tzv. kontraktúra, ktorá už je tkanivová prestavba v svale, ktorá sa už nedá úplne rozcvičiť a jediná možnosť liečby je chirurgické riešenie, aby sa dané svaly povolili,“ opisuje.

Vyzdvihuje tiež podporu rodiny, „ak je podpora v rámci rodinného zázemia dobrá až vynikajúca, vidíte obrovský posun pacientov. Pokiaľ majú kvalitné zázemie, tak pri kontrole pacienta zrazu zistíte, že to je skoro iný človek, ako ste videli pred mesiacom“. Dobré rodinné zázemie má významnú úlohu v rekonvalescencii a znovunavrátenia pacienta po CMP do spoločnosti.

 

V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:

• aké najčastejšie ťažkosti majú pacienti po cievnej mozgovej príhode
• v čom pomáha fyzioterapia v prípade pacientov, ktorí prekonali cievu mozgovú príhodu
• ako často by mal pacient absolvovať fyzioterapiu
• očakávajú pacienti, že sa vďaka fyzioterapii vrátia do svojho „normálneho“ života
• aké riziká hrozia z odkladania fyzioterapie
• ako môže fyzioterapia znižovať riziko komplikácií
• akú úlohu zohrávajú nové prístupy, ako napríklad robotická rehabilitácia, virtuálna realita alebo telemedicína
• aká je rola pacientov a rodiny