Zuzana Gindl-Tatárová: Film sa stal pre mňa alfou aj omegou

Vo svete filmu sa pohybuje vyše 40 rokov. Pôvodne chcela pokračovať vo vychodených lekárskych šľapajách svojich rodičov, no osud to zariadil inak. Opantaná emóciami z filmového plátna v kine, kde strávila veľkú časť svoju svojho detstva, sa rozhodla pre štúdium na katedre filmovej a televíznej scenáristiky a dramaturgie na pražskej FAMU. Po štúdiách sa jej podarilo presadiť v Štúdiu hraných filmov na Kolibe a začala písať aj pre televíziu a rozhlas v Bratislave. Ako dramaturgička sa podieľala napríklad aj na filmoch Kára plná bolesti Stanislava Párnického, Sedím na konári a je mi dobre Juraja Jakubiska či Neha Martina Šulíka. Nikdy sa nevzdala svojich názorov a neuspokojila sa s priemerom. Ani ako prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, ktorá v roku 2004 založila národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Ani ako zástupkyňa Slovenska v rade kinematografického fondu Eurimages na podporu filmových koprodukcií, či ako predsedníčka Rady Audiovizuálneho fondu. Nahliadnite s nami do života a myšlienok dramaturgičky, scenáristky a pedagogičky, ktorá má na konte prestížne medzinárodné ocenenie Teaching Award, Zuzany Gindl-Tatárovej.