suSPEAK ∣ ŠPORT.sk

Šialenstvo okolo Juraja Slafkovského. Muž zo zákulisia odhalil, čo sa dialo s našimi hráčmi na ZOH 2026

Slovenský hokej má za sebou mimoriadne náročný olympijský turnaj v Miláne, ktorý naši reprezentanti zakončili v nabitej konkurencii hviezd z NHL na fantastickom, no zároveň trochu nepopulárnom 4. mieste.Zatiaľ čo fanúšikovia vidia predovšetkým výkony hráčov na ľade a taktické pokyny trénerov na striedačke, o celkový obraz národného tímu a jeho bezproblémové fungovanie sa stará tím profesionálov v úzadí. Práve do tohto fascinujúceho a pre verejnosť často skrytého sveta vás zoberie najnovšia epizóda podcastu suSPEAK.Marek Marušiak a Rasťo Konečný v nej vyspovedali mediálneho manažéra slovenskej reprezentácie Tomáša Kyselicu, ktorý poodhalil nielen náročnú operatívu pri kádri počas ostro sledovaného turnaja, ale najmä tvrdú realitu tzv. mixzóny. Práve tam sa totiž bezprostredne po záverečnej siréne stretávajú vyčerpaní hráči s novinármi, ktorí okamžite bažia po atraktívnych vyjadreniach.V týchto kritických momentoch musí ísť občas tradičná diplomacia bokom a mediálny manažér sa mení na ochrancu samotnej kabíny. Tomáš Kyselica v otvorenom rozhovore priznáva, že často musí fungovať ako „mixzónový ťahač“, čo zástupcovia médií prirodzene neradi vidia. Z pohľadu zdravého fungovania tímu je to však absolútna nevyhnutnosť.„My tam nie sme na to, aby sme boli za chrumkavých a dobrých... Sme tam na to, aby sme v prvom rade trochu chránili tých chalanov,“ vysvetľuje Tomáš Kyselica a zdôrazňuje, že najmä po vypätých dueloch platí v tíme dôležitá zásada krízovej komunikácie. „Zlaté pravidlo je v emočnom vypätí po zápase lepšie nepovedať nič, ako povedať nejakú blbosť,“ dodáva s tým, že mediálny tím musí prísne strážiť čas a vyťaženosť najväčších hviezd.Ako sám podotkol na margo obrovského záujmu o draftovú jednotku: „Keď ide Juraj Slafkovský na dvadsať stanovíšť, tak ho nemôžete tam nechať po päť minút na každom.“Výborný rozhovor však ani zďaleka nie je len o tlaku a mediálnych povinnostiach po ťažkých zápasoch. Poslucháči sa dozvedia úsmevné detaily o tom, ako si kabína jednohlasne odhlasovala za gólovú pieseň virálny hit „Cingi ľingi bom“, aj to, aké je stať sa z ničoho nič spisovateľom a spolupracovať s trénerskou legendou Craigom Ramsaym na tvorbe jeho knižnej biografie.Chýbať nebude ani pohľad na prácu s juniormi a očakávania smerom k blížiacim sa MS v hokeji do 18 rokov na domácom ľade v Trenčíne a Bratislave.Ak chcete skutočne pochopiť, ako funguje národný tím po tom, čo zhasnú hlavné reflektory nad ľadovou plochou, tento priamy a miestami poriadne vtipný rozhovor by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Gary Bettman amatérskeho hokeja: Hrá sa pre radosť, no po ľade sa už premával aj bicykel

Amatérsky hokej na Slovensku dávno nie je len o tom, že si partia kamarátov prenajme ľad a ide si zľahka zahrať. Do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prijal pozvanie do štúdia Andrej Vymyslický – organizátor Ružinovskej amatérskej hokejovej ligy (RAHL), zakladateľ Slovenského zväzu amatérskeho ľadového hokeja či administrátor facebookovej komunity Partička hokeja, ktorá združuje amatérskych hráčov z celého Slovenska.„Môžem to nazvať tak, že Gary Bettman (komisár NHL, pozn. red.) partičkového hokeja?“ zaznelo hneď v úvode z úst Rasťa Konečného. A hoci sa Andrej Vymyslický tejto nálepke s úsmevom bráni, čísla hovoria jasne. Pod jeho rukami vyrástla komunita, ktorá už dávno prerástla rámec jednej bratislavskej ligy.Ak si myslíte, že amatérsky hokej je len slabšou kópiou toho profesionálneho, najnovšia epizóda podcastu vás rýchlo vyvedie z omylu. Moderátori Marek Marušiak a Rastislav Konečný otvorili debatu o svete, kde sa hrá pre radosť, no emócie sú často silnejšie než v Tipsport lige. Andrej Vymyslický si tým prostredím prešiel od brankára až po organizátora.Práve z tejto vášne vznikla vízia vybudovať niečo viac než len súťaž. RAHL dnes združuje 34 tímov a viac než tisíc hráčov. Zápasy sa streamujú, vyhlasujú sa hráči kola aj mesiaca, organizujú sa galavečery či Winter Classic pod holým nebom. „My hovoríme, že sme viac ako liga. Chalani tým žijú. V robote sa rozprávajú o zápase, na pive o ďalšom,“ opisuje Andrej Vymyslický atmosféru, ktorú prirovnáva až k náboženstvu.S rastom však prichádzajú aj problémy. Amatérska liga si musela vytvoriť vlastnú disciplinárnu komisiu. „Chceš ísť v pondelok do roboty celý a nie že tam ťa niekto bude naháňať hokejkou a vyhrážať sa ti,“ hovorí otvorene. V lige padali hokejky cez tvár, rozdávali sa stopky aj doživotné zákazy. Jeden z najbizarnejších? Hráč po vylúčení vbehol na ľad na bicykli a začal sa tam počas zápasu voziť.Jeho ambície však presahujú Bratislavu. Dnes je na Slovensku približne 17 amatérskych líg a okolo šesťtisíc aktívnych hráčov. V roku 2024 sa uskutočnil prvý ročník oficiálnych majstrovstiev Slovenska amatérov, druhý sa chystá s účasťou dvadsiatich tímov. Cieľom je prepojiť ligy, pomáhať im organizačne aj finančne, no nezasahovať do ich identity. „Nechceme nikomu hovoriť, ako má viesť svoju ligu. Chceme si navzájom pomáhať,“ vysvetľuje.Ambície siahajú ešte ďalej, a to až k medzinárodnej spolupráci. Tímy z prostredia RAHL sa zúčastnili majstrovstiev sveta v rybníkovom hokeji vo Fínsku, kde sa spomedzi deväťdesiatich mužstiev prebojovali až do finále „fun“ kategórie.Rozhovor však priniesol aj vážnejšie momenty. Andrej Vymyslický spomenul nepríjemné zranenie kolena, ktoré ho vyradilo z hry, a zároveň potvrdil, že amatérsky hokej je často o obetovaní voľného času, energie aj vlastných financií. Organizátori, rozhodcovia či kameramani fungujú popri bežných zamestnaniach. „Robíme to po večeroch, niekedy aj do druhej rána. Musíš byť tak trochu prepnutý a musí ťa to baviť, inak to nezvládneš,“ priznáva.

Natočila video s Petrom Saganom, ktoré obletelo svet: Myslela som si, že už to nerozchodí

Slovenská cyklistika má nový klenot, ktorý nielenže láme rekordy na tratiach, ale svojou bezprostrednosťou si podmanila aj svet športových fanúšikov. Hosťom najnovšieho vydania podcastu suSPEAK s moderátorskou dvojicou Marek Marušiak a Rasťo Konečný bola aktuálne najlepšia slovenská MTB pretekárka v disciplíne enduro Simona Kuchyňková.Mladá jazdkyňa, ktorá len nedávno získala prestížny kontrakt s Red Bullom, v rozhovore poodhalila zákulisie športu, v ktorom rozhodujú stotiny sekundy a kde strach nemá miesto. Hoci sa dnes rúti dolu kopcami na dvoch kolesách, jej športové korene siahajú k ľadu a mantinelom.Práve hokejové začiatky boli jednou z kľúčových tém debaty, v ktorej Simona Kuchyňková s úsmevom priznala, že na korčuliach bola skôr technickým typom než ostrostrelcom. „Ja som to nevedela, nemala som silu vystreliť. Bola som strašne krivá, ale mala som rýchlosť a vedela som tvoriť šance,” spomína na časy v hokejovom výstroji.Táto komplexnosť a dravosť jej zostali dodnes, hoci hokejku vymenila za riadidlá. Prechod k cyklistike bol prirodzeným vyústením rodinného nastavenia, no cesta na vrchol enduro scény si vyžiadala obrovskú dávku odvahy a odolnosti voči bolesti.V podcaste sa dozviete aj to, aké náročné je udržať koncentráciu počas vyčerpávajúcich pretekov, keď svaly vypovedajú službu. Simona Kuchyňková detailne opísala fenomén známy ako „arm pump”, kedy predlaktia pod náporom vibrácií a neustáleho brzdenia doslova skamenejú.„My brzdíme jedným prstom. A dostala som sa do takého štádia, kedy som už musela brzdiť obidvomi aj tromi prstami. Už mi to bolo úplne jedno a myslela som si, že toto je môj koniec,” opísala dramatické momenty z majstrovstiev sveta.Napriek extrémnemu riziku však pre ňu adrenalín zostáva drogou, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť.Ešte silnejším momentom rozhovoru je Simonina osobná skúsenosť so zdravotnými komplikáciami, ktoré mohli predčasne ukončiť nielen jej kariéru, ale aj život. Diagnóza aneuryzmy v mozgu a následná operácia jej od základov zmenili pohľad na svet. Hoci jej lekári odporúčali nájsť si iný šport, Simona Kuchyňková sa nevzdala a s odstupom času túto skúsenosť vníma ako niečo, čo ju nesmierne posilnilo.„Vždy sa snažím užívať si život čo najviac, lebo stačí jedna sekunda a je to out,” hovorí úprimne o svojom novom prístupe k pretekaniu aj každodennosti.Tento rozhovor v rámci podcastu suSPEAK nie je len o bicykloch a hokeji. Je to príbeh o nezlomnej vôli, radosti zo života a o tom, ako chutí šampanské vypité priamo z cyklistickej tretry. Ak chcete vedieť, prečo sa Simona Kuchyňková nebojí medveďov, ale prekvapil ju jeleň, alebo ako dokázala vyhrať Svetový pohár o jedinú desatinu sekundy, nenechajte si ujsť celú epizódu. Je to jazda, pri ktorej nebudete chcieť brzdiť.

Chytal ako Hašek, jeho kariéru zmaril rýchly rast. Známy herec spomína na divoké hokejové časy

Verejnosť ho dnes vníma predovšetkým ako talentovaného herca a vnuka legendárneho Štefana Kvietika, no málokto tuší, že Matúš Kvietik mal v detstve našliapnuté na úplne inú kariéru. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk odhodil pomyselnú hereckú masku a nasadil tú brankársku, aby so svojimi niekdajšími spoluhráčmi zaspomínal na časy, keď namiesto potlesku na javisku počúval nárazy pukov o betóny.„Netušil som, že vy ste boli spoluhráči a že Matúš bol brankár,” priznal hneď v úvode prekvapený Rasťo Konečný, čím otvoril dvere do takmer zabudnutej športovej minulosti známeho umelca.Ak si myslíte, že spojenie jemného umeleckého sveta a drsnej hokejovej šatne nejde dokopy, táto epizóda podcastu suSPEAK vás rýchlo vyvedie z omylu. Moderátori Marek Marušiak a Rasťo Konečný si do štúdia nepozvali len známu tvár z televíznych obrazoviek, ale predovšetkým svojho bývalého parťáka z ľadu, s ktorým zdieľali šatňu v Slovane aj v Ružinove.Výsledkom je bezprostredná debata plná nostalgie a sebairónie. Matúš Kvietik otvorene hovorí o svojej mládežníckej kariére a s úsmevom vysvetľuje, prečo ho tréneri a spoluhráči kedysi prirovnávali k legendárnemu Dominikovi Hašekovi.Nebolo to však len pre jeho talent, ale skôr pre jeho absolútne neortodoxný štýl, ktorý pramenil z prozaického dôvodu – v bránke bez okuliarov jednoducho takmer nič nevidel. „Ja som bol vo všetkom odvážny človek,“ smeje sa Matúš Kvietik pri spomienke na to, ako chytal viac intuíciou než zrakom, čo potvrdil aj pri opise svojich zákrokov: „Videl som tieň, tak som tam hodil lapačku... A chytil som to.“Podcast suSPEAK je známy svojou uvoľnenou atmosférou, no tentoraz sa mantinely humoru posunuli ešte ďalej, keď moderátori s hosťom otvorili archív „kabínových” hriechov. Poslucháč sa dozvie exkluzívne detaily z hokejového dospievania, napríklad o tom, prečo a ako Matúš Kvietik vyhodil záchodovú misu do vzduchu.Všetko sa začalo nevinnou stávkou s pyrotechnikou. „Nemáš na to hodiť tú petardu do toho hajzla... A ja že nemám na to?“ opisuje Matúš Kvietik moment, kedy precenil pevnosť keramiky. „My sme si mysleli, že vybuchne voda von,“ dodáva so smiechom k incidentu, ktorý sa zapísal do dejín ich ročníka.Núdza nie je ani o kuriózne zranenia, ako keď Matúš Kvietik počas detskej bitky v šatni hlavou zdemoloval sanitu. „Hlavou som rozbil umývadlo. Mama ma skoro zabila,“ spomína na ťažký týždeň.Rozhovor však nezostáva len pri zábave a dotýka sa aj vážnejších tém, keď Matúš Kvietik úprimne priznáva dôvody, prečo musel lapačku a vyrážačku definitívne zavesiť na klinec. Problémy s kolenami a prudkým rastom v kritickom veku vystavili jeho športovým ambíciám nekompromisnú stopku.„Odpálila sa mi šľacha na kolene... Prišiel som znova, na druhom tréningu zas,“ opisuje koniec nádejnej kariéry.

Kariéru ukončil v mladom veku, život sa však neskončil. Bývalý reprezentant našiel zmysel aj mimo ľadu

Do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý hokejista a mládežnícky reprezentant Michal Mrázik. Kariéru musel ukončiť už vo veku 23 rokov zo zdravotných dôvodov, no dnes o tomto období dokáže hovoriť s nadhľadom. Najnovšie vydal knihu, v ktorej otvorene opisuje svoj život.Čo ho priviedlo k písaniu knihy? Ako sa vyrovnával s predčasným koncom hokejového sna? A čomu sa venuje dnes, keď je zrazu slobodnejší než kedykoľvek predtým?„Kniha už bola napísaná. Začal som ju písať asi 5 rokov dozadu. Po tom, ako som ukončil kariéru, som sa ju rozhodol vydať. Chcel som vedieť, či som ako človek schopný vydať knihu,” prezradil v podcaste na ŠPORT.sk rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý svoju knihu vyslal do sveta v slovenskej aj anglickej verzii.V rozhovore sa vrátil aj k rozhodnutiu ukončiť kariéru, ktoré síce neprišlo zo dňa na deň, no nieslo so sebou veľkú vnútornú ťarchu. Hovoril o bolestiach, zraneniach, psychickej neistote aj o tom, ako sa musel naučiť prijať fakt, že sen, ktorý si vysníval ako malé dieťa, sa nenaplní tradičnou cestou.Výraznou témou boli aj formujúce momenty jeho mladosti. Od odchodu do Švédska v mladom veku cez pôsobenie v zámorí až po tragickú smrť Borisa Sádeckého, pri ktorého kolapse bol priamo na ľade. Priznal, že práve tieto skúsenosti ho najviac posunuli po ľudskej stránke a dali mu nový pohľad na život.Na záver podcastu sa vrátil aj k samotnému posolstvu svojej knihy, ktorú nevníma cez čísla či predaje. Dôležitejší bol pre neho ľudský rozmer a osobná skúsenosť. „Pre mňa malo zmysel pomôcť aspoň jednému človeku. Keď sa mi jeden ozval, cítil som, že to celé malo význam,” priznal úprimne. Knihu vníma ako symbolické uzavretie jednej životnej kapitoly a dôstojnú bodku za kariérou.