Už sedemročné dieťa rieši, či je dosť pekné. Rodičia často aj nevedomky ovplyvňujú vzťah detí k telu

„Komentovanie výzoru druhých ľudí – či už ide o váhu, vrásky, oblečenie alebo celkový vzhľad – do spoločnosti jednoducho nepatrí.“

To sú slová psychologičky Jany Vyskočil Račkovej, s ktorou sme sa v tejto časti rozprávali o tom, prečo je hodnotenie vzhľadu cez čiaru a ako veľmi môže ovplyvniť naše sebavedomie, vzťah k telu a celkovú spokojnosť so sebou samým. Dotkli sme sa aj tém ako je tlak na krásu a večnú mladosť, ktorý na nás dolieha z médií, sociálnych sietí aj okolia. Rozprávali sme sa o tom, ako sa v našej spoločnosti vníma starnutie, prečo sa mu toľko ľudí snaží vyhnúť a čo vlastne znamená byť spokojný sám so sebou – aj keď nespĺňame „ideály“, ktoré sú nám neustále podsúvané. Jana zároveň zdôrazňuje, že každý z nás je iný – máme rôzne telá, životné príbehy aj potreby – a práve táto rozmanitosť by mala byť niečím, čo nás navzájom obohacuje, nie dôvodom na kritiku či súdenie.

Ak chceme zdravšiu, empatickejšiu spoločnosť, musíme začať tým, ako spolu hovoríme. A možno aj tým, že si uvedomíme, ako veľmi slová o vzhľade – hoci myslené „v dobrom“ – dokážu zabolieť.