Nepravdivé informácie nemôžu byť vždy označované za klamstvo. Hlavným predpokladom je úmysel

Dnes tu máme časť politikov a časť verejnosti, ktorá nedôveruje oficiálnym dátam od štátu. Je správne byť do istej miery podozrievavý a overovať si, či v konkrétnych prípadoch nejde o manipuláciu dát. Je však dôležité, aby sme si ako spoločnosť navzájom verili a stretávali sa v tom, čo považujeme za spoľahlivé zdroje.

Ako môže factchecking pomôcť pri zmierňovaní ovplyvňovania rozhodovania občanov dezinformáciami? Ktoré témy v súčasnosti najviac viažu nepravdivé výroky či dezinformácie v politických prejavoch a diskusiách? Ako prebieha výber výrokov a následný proces overovania ich faktickosti v Demagog.sk? Ako je potrebné pristupovať k nepravdivým tvrdeniam zo strany politikov či ku kategórii zavádzania či manipulácie publika? Prečo je dôležité spochybňovať prijaté informácie a používať dostupné nástroje pre overovanie ich kvality? Aké praktické triky pre overenie informácie alebo fotografie môžu využívať bežní ľudia?

Čo je typické pre slovenské informačné prostredie v kontexte šírenia dezinformácií? Ako môžu fact-checkeri v spolupráci so spoločnosťou Meta pomôcť ozdravovať informačné prostredie? Čím sa od politických diskusií odlišuje komunikácia politikov na sociálnych sieťach? Existujú rozdiely medzi využívaním sociálnych sietí aj naprieč politickou scénou?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s projektovou manažérkou a hlavnou analytičkou Demagog.sk Veronikou Hincovou Frankovskou.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

See omnystudio.com/listener for privacy information.