Ak niekto strávil svoj život zhromažďovaním bohatstva, ušetril veľkú kopu peňazí, kúpil veľké plochy pôdy, založil podniky s vysokým ziskom, žil v palácoch žiariacich zlatom a mramorom, nechával sa voziť v nádherných kočiaroch – mohol si niečo z toho vziať do večnosti? Nie! Všetko nechal na zemi a uspokojil sa s poslednou potrebou tela pre maličký kúsok zeme, ktorý je rovnaký pre všetkých mŕtvych ľudí.
Kto strávil svoj život v honbe za pôžitkami a potešeniami tela, kto ...
Ak niekto strávil svoj život zhromažďovaním bohatstva, ušetril veľkú kopu peňazí, kúpil veľké plochy pôdy, založil podniky s vysokým ziskom, žil v palácoch žiariacich zlatom a mramorom, nechával sa voziť v nádherných kočiaroch – mohol si niečo z toho vziať do večnosti? Nie! Všetko nechal na zemi a uspokojil sa s poslednou potrebou tela pre maličký kúsok zeme, ktorý je rovnaký pre všetkých mŕtvych ľudí.
Kto strávil svoj život v honbe za pôžitkami a potešeniami tela, kto strácal čas s priateľmi hraním hier a iných nezmyslov, kto hodoval honosných hostinách, je nakoniec nevyhnutne odtiahnutý od svojho zvyčajného života. Prichádza staroba, choroba a nakoniec hodina oddelenia duše od tela. Potom spozná, ale príliš neskoro, že slúženie svojím vášňam a túžbam je nič iné než sebaklam a žitie pre pôžitky tela a hriechu je životom bez zmyslu.
Úsilie o svetský úspech – aké je to čudné a hrozné! Toto hľadanie úspechu je šialenstvom. Sotva je takýto úspech dosiahnutý, okamžite stráca svoju hodnotu a honba za ďalším je obnovená s novým zápalom. Človek nikdy nežije šťastne v prítomnosti; žije iba pre budúcnosť, usilujúc o veci, ktoré ešte nemá. Tieto veci priťahujú srdce človeka skrze snenie a nádej pre ich nadobudnutie. Keď je človek takto neustále klamaný, ženie sa za týmito vecami počas celého svojho života, kým ho nevezme neočakávaná smrť. Ako niekto môže vysvetliť že táto túžba, ktorá považuje každého za bezduchého zradcu a vládne nad každým, priťahuje tak mnohých? Do našich sŕdc bola vložená túžba po večnej blaženosti. Ale my sme padli a naše srdcia oslepené pádom, hľadajú v čase a na zemi to, čo existuje iba vo večnosti a v nebi.
Rovnaký osud, ktorý navštívil mojich otcov a bratov, navštívi aj mňa. Oni zomreli a aj ja zomriem. Opustím svoju celu; opustím moje knihy, moje šaty, môj písací stolík, za ktorým som strávil mnoho hodín. Opustím všetko, čo som potreboval alebo som si myslel, že potrebujem počas tohto pozemského života. Vynesú moje telo z cely, kde som žil v očakávaní večného života a domova. Vynesú moje telo a dajú ho zemi, ktorá poslúžila na stvorenie ľudského tela. Tento istý osud navštívi aj vás, bratia, ktorí čítate tieto slová. Tak isto zomriete, nechajúc zemi všetko, čo je zo zeme. Iba so svojimi dušami vstúpite do večnosti.
Ľudská duša naberá tie kvality, ktoré sú v zhode s jej aktivitami. Tak ako zrkadlo ukazuje obraz objektov, ktoré sú pred neho položené, tak aj duša je opečiatkovaná otlačkom svojich skutkov, činností a okolia. Zatiaľ čo zrkadlo stráca odrazené obrazy, keď sú objekty odstránené spred neho, duša si drží tieto otlačky. Môžu byť zotreté alebo odstránené inými, ale to vyžaduje prácu a čas. Tieto otlačky, ktoré sú vtlačené duši v hodine smrti, ostávajú časťou duše navždy a garantujú buď večné blaženosť alebo večné utrpenie.
„Nik nemôže slúžiť dvom pánom“ (Mt 6, 24), povedal Pán padnutému človeku, odhaľujúc pred ľudstvom stav, do ktorého bolo privedené následkom pádu. Podobným spôsobom lekár odhaľuje pacientovi jeho fyzický stav, do ktorého ho priviedla choroba, a ktorý sám nemôže pochopiť. Kvôli našej duchovnej chorobe, potrebujeme včasné zrieknutie sa o odmietnutie sveta pre našu spásu. „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone“
Skúsenosť neustále potvrdzuje správnosť tohto pohľadu na morálnu chorobu ľudstva, ktorú presvätý Lekár v spomenutom výroku (porov.: Mt 6, 24) vyjadril s rozhodnou priamosťou – rozmaznané hriešne a márnivé túžby vždy vedú k posadnutosti s nimi a po tejto posadnutosti prichádza otroctvo, ktoré je smrťou všetkého duchovného. Tí, ktorí sa dali viesť takýmito túžbami a telesným zmýšľaním, boli nimi zotročení, zabudli na Boha a večnosť, premrhali svoj pozemský život a zomreli večnou smrťou.“ (Pole, kapitola 1, odstavec 18-24.)
***
Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.
PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK
