Modrá vlna

Vakcíny a vakcinačné pasy

Na začiatok jeden oznam: Pre tých, ktorí sú na novej diskusnej platforme Clubhouse a chceli by sa porozprávať o európskych témach naživo, som založil klub Modrá vlna. Už v najbližších dňoch chystám prvú debatu, takže ak tam ste, tak dajte „follow“ na klub Modrá vlna a platforma vás automaticky upozorní na nové podujatie, akonáhle ho naplánujem. Únia, tak ako ju dnes definujú platné zmluvy, nedokáže účinne riešiť pandemické výzvy. Napriek tomu, že tieto výzvy sa týkajú celej EÚ vo viac-menej rovnakej miere, Komisia nemá právomoc prijímať výkonné opatrenia. Môže len „koordinovať“ aktivity členských štátov a prichádzať s návrhmi, ktoré by túto koordináciu podporili. Ale rozhodujú členské štáty, každý z nich s ohľadom na domácu politickú situáciu. A ak sa ich rozhodnutia časom ukážu ako zlé, ich politickí lídri bez zaváhania ukážu prstom na EÚ – predovšetkým na Komisiu - ako vinníka. Takto sme napríklad dospeli k dnes už všeobecne prijímanému múdru – takzvanému mainstreamovému konsenzu – že EU to s vakcinačnou stratégiou zvrzala. Pričom to samozrejme platí len čiastočne a len vtedy, ak pod „EÚ“ zahrnieme aj členské štáty. Je to konkrétny príbeh o fungovaní EÚ v rámci existujúcich európskych zmlúv vo veci, ktorá si vyžaduje pružné (a preto centralizované) rozhodnutia, ale Komisia ich nemôže urobiť. Otázka znie, či sa tieto problémy nebudú v nejakej podobe opakovať aj pri zavádzaní tzv. vakcinačného pasu. Je zrejmé, že tak, ako v prípade spoločnej vakcinačnej stratégie bola na začiatku iniciatíva niektorých štátov (Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Taliansko), aj v prípade vakcinačných pasov/certifikátov sú štáty, ktoré prevzali iniciatívu (Grécko, Cyprus, Dánsko, Španielsko, Portugalsko). Aj v tomto prípade snaha Komisie o spoločné riešenie znamená spomalenie procesu je potrebné nájsť konsenzus medzi členskými štátmi ktoré majú rôzne priority. Hrozí preto rovnaký výsledok: sklamanie a nesplnené očakávania vlád aj ľudí. Zároveň je však dobré uvedomiť si, že pri vakcinačnom pase/certifikáte má celý problém nielen vnútroeurópsky, ale aj globálny rozmer: čím skôr bude mať Európa vlastný fungujúci systém digitálnych certifikátov zjednodušujúcich cestovanie v rámci EÚ, tým väčšia je pravdepodobnosť, že európske riešenie sa stane vzorom aj pre globálnu dopravu a turizmus. To je dôležité, pretože približne štvrtinu objemu európskeho turizmu tvoria turisti z tretích krajín (v niektorých členských štátoch je tento podiel výrazne vyšší). Plus sú tu státisíce Európanov cestujúcich po svete. Tak ako pri obchodných dohodách a ochrane osobných dát, aj tu má EÚ šancu definovať globálny štandard, ak bude konať rýchlo. Nie je to len vec prestíže: európsky štandard využívaný globálne by priniesol praktické výhody pre európske turistické destinácie aj európskych občanov cestujúcich do tretích krajín – menej zdržaní a komplikácií, rýchlejšie odbavenie a bezproblémové cestovanie kamkoľvek Autor podcastu „Modrá vlna“ je nezávislým konzultantom v oblasti public affaires registrovaným v Belgickom kráľovstve. Myšlienky vyslovené v podcaste sú jeho vlastné a nemusia odrážať názory jeho klientov. Prípadná inzercia a platené oznamy sú v podcaste jasne označené.

V Bruseli robíme rezortnú politiku aj diplomaciu: Rozhovor s veľvyslankyňou Petrou Vargovou

Slovensko má od polovice januára novú šéfku Stáleho zastúpenia pri Európskej únii. Stala sa ňou veľvyslankyňa Petra Vargová. Pani Vargová pôsobila na zastúpení donedávna, konkrétne do júla minulého roku, ako takzvaná „dvojka“. V lete sa vrátila na Ministerstvo zahraničných vecí do Bratislavy a bola vymenovaná za generálnu riaditeľku sekcie európskej politiky. A bola by ňou doteraz, keby... ...keby sa na jeseň neuvoľnilo miesto šéfa našej európskej misie. Veľvyslanec Peter Javorčík, ktorý ju dovtedy viedol, bol totiž od 1. októbra vymenovaný za generálneho riaditeľa pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie na sekretariáte Rady EÚ. Že pán Javorčík odchádza, to sa samozrejme vedelo dlhšie. Ale zdá sa, že pán minister zahraničných vecí Korčok postavil pri hľadaní jeho nástupcu latku naozaj vysoko. A tak až začiatkom decembra oznámil, že postu sa ujme pani veľvyslankyňa Vargová. Či urobil dobré rozhodnutie, to nechám na vaše posúdenie. Krátko po jej návrate do Bruselu som ju totiž požiadal o rozhovor a ten vám teraz ponúkam. Dozviete sa z neho niečo o tom, ako také „stále zastúpenie“ funguje a prečo je to naša najdôležitejšia diplomatická misia. Rozprávali sme sa aj o tom, ako pandémia ovplyvnila fungovanie európskych inštitúcií a tiež ako bude na Slovensku prebiehať konferencia o budúcnosti EÚ. Prajem vám príjemné počúvanie.

Potrebujú digitálne platformy pevnejšiu klietku regulácie?

Prvá epizóda roku 2021 je o sociálnych sieťach a digitálnych platformách a o tom, či majú byť prísnejšie regulované. Viaceré z nich totiž obmedzili - natrvalo alebo dočasne - komunikáciu amerického prezidenta a tým upozornili na svoj obrovský vplyv a moc. Citovaným dôvodom pre naozaj výnimočné - a ako sa ukázalo, aj kontroverzné - rozhodnutie pozastaviť komunikáciu medzi svetovým lídrom číslo jedna a občanmi (a vlastne celým svetom) bol útok stúpencov Donalda Trumpa na Kapitol, sídlo amerického parlamentu. Ako v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla spoločnosť Twitter: "(...) vyhlásenia prezidenta môžu rôzne druhy publika vnímať mobilizačne, vrátane podnecovania násilia (...). Po vyhodnotení jazyka v týchto tweetoch sme zistili, že tieto tweety porušujú Pravidlá glorifikácie násilia a používateľovi @realDonaldTrump by mali byť okamžite natrvalo pozastavené služby." Tieto kroky veľkých sociálnych sietí a platforiem však znepokojili nielen pána Trumpa a jeho priaznivcov, ale aj ďalších svetových politikov, vrátane napríklad nemeckej kancelárky pani Merkel, francúzskeho ministra hospodárstva a financií Le Maire-a, ale kritické hlasy zazneli aj od eurokomisárov Bretona a Jourovej. Európska únia sa dlhodobo snaží podriadiť fungovanie digitálnych platforiem pravidlám zohľadňujúcim aj verejný záujem. Európsky štandard pre narábanie s dátami užívateľov digitálnych služieb sa stal vzorom pre mnohé iné krajiny. Navyše, ako v prebiehajúcej diskusii zdôraznili eurokomisár pre vnútorný trh pán Thierry Breton aj podpredsedníčka Komisie pani Věra Jourová, Komisia v decembri zverejnila dva nové legislatívne návrhy o digitálnych službách a digitálnych trhoch. Aby to bolo zaujímavejšie, zavolal som si aj hosťa. Je ním Daniel Duriš, jeden zo zakladateľov a zároveň hlavný konzultant spoločnosti Basta Digital. Daniel dlhé roky pracuje v oblasti optimalizácie pre vyhľadávače, venuje sa digitálnej analytike a automatizácii a integrácii dát. No jeho záber je v skutočnosti omnoho širší, pretože svoju prácu vníma v kontexte internetu ako fenoménu, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. A práve tento presah, táto jeho schopnosť vnímať vzájomné pôsobenie virtuálneho a reálneho sveta robí z Dana ideálneho partnera do tejto diskusie.

Špeciál: 4 otázky pre ministra Korčoka

Týždeň pred Vianocami sa mi podarilo vybehnúť z Bruselu takpovediac na otočku do Bratislavy – samozrejme, s platným PCR testom - a zúčastniť sa diskusie s ministrom zahraničných vecí pánom Ivanom Korčokom. Priamy prenos z celej diskusie nazvanej „Hlboká Online“ (podľa adresy centrály našej diplomacie) bežal aj na portáli denníka N, ako aj priamo na fejsbúkovom profile ministerstva. Na tomto, v poradí už treťom vydaní Hlbokej Online, sedeli oproti ministrovi štyria novinári: šéfredaktorka portálu euractiv.sk Zuzana Gabrižová, komentátorka denníka SME Zuzana Kepplová, zástupca šéfredaktora portálu Postoj.sk Jozef Majchrák a ja ako autor Modrej vlny. No a celú diskusiu moderoval šéf zahraničného spravodajstva denníka N Mirek Tóda. Úprimne musím povedať, že ak toto nie je potvrdením obsahovej kvality tohto podcastu, tak potom fakt neviem, čo je. A práve preto som sa rozhodol, že ako vianočný špeciál dám dokopy štyri otázky, ktoré som položil pánovi ministrovi Korčokovi, a jeho odpovede na ne. Každú z nich síce stručne uvediem, ale nekomentujem. Jednak by to asi nebolo celkom fér k pánovi ministrovi, no tiež si myslím, že žiaden komentár vlastne ani nie je potrebný. Pán minister je totiž zdatný diskutér, stačí ho len pozorne počúvať. Moja prvá otázka sa týkala toho, či má slovenský minister zahraničných vecí bližšie k pozícii „Európa národných štátov“, alebo naopak, ku „Spojeným štátom európskym“. Druhá otázka, ktorú som pánovi ministrovi Korčokovi položil, sa týkala európskeho kontextu reformy slovenskej justície. Formuloval som ju takto: V tretej otázke som reagoval na predchádzajúcu debatu o slovenskej zahraničnej politike v Bielorusku. Otázku som však formuloval širšie, pretože viac ako obsah politiky ma zaujímali jej nositelia, diplomati a politici – špeciálne vtedy, ak sa z bývalých diplomatov stanú politici a naopak. Práve ten prvý prípad sa týka aj pána ministra Korčoka. No a v mojej poslednej otázke som sa dotkol mojej takpovediac srdcovej témy, totiž nadväzovania osobných vzťahov slovenských politikov s ich európskymi kolegami, predovšetkým na tej najvyššej úrovni. Pán minister totiž v predchádzajúcej odpovedi na inú otázku asi mnohých prekvapil, keď povedal, že predseda vlády pán Matovič dokáže aj napriek určitým jazykovým obmedzeniam efektívne komunikovať s inými európskymi lídrami aj bez tlmočníkov, napriamo, takpovediac medzi štyrmi očami. Odpovede pána ministra Korčoka na všetky štyri moje otázky boli zaujímavé. Nájdete ich priamo v podcaste. A pozývam vás aj na moju stránku www.modravlna.eu, kde sa môžete prihlásiť aj k odberu newslettru. Na stránke nájdete aj všetky doterajšie epizódy, prepisy väčšiny z nich a tiež odkazy na moje publikované články o európskej aj slovenskej politike. Nakoniec by som vás chcel poprosiť, aby ste zdieľaním na sociálnych sieťach Modrú vlnu odporučili aj vašim priateľom a známym. Dávajte si pozor na zdravie a nech je k nám rok 2021 láskavejší, než bol tento.

Maďarsko-poľské manévre bez koncovky

Témou podcastu je dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ o sedemročnom rozpočte, Fonde obnovy a o mechanizme EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva. Bude však aj o tom, ako dva členské štáty, Maďarsko a Poľsko, túto dohodu vzápätí zablokovali v snahe vynútiť si ústupky týkajúce sa previazanosti eurofondov a dodržiavania pravidiel právneho štátu. Má takáto taktika založená na vydieraní ostatných šancu na úspech? Spolu sa na to pozrieme.