Polovica mája bola na dlhopisových trhoch nervózna. Japonské, britské aj americké štátne dlhopisy sa predávali tak rýchlo, že analytici hovoria o návrate „bond vigilantes" – investorov, ktorí v deväťdesiatych rokoch dokázali prinútiť vlády k disciplíne tým, že prestali kupovať ich dlh. Na vyspelých trhoch to investori vidia v reálnom čase. Na Slovensku nie.
Slovenské domácnosti držia v dlhopisoch už vyše 5 miliárd eur – trojnásobok oproti roku 2015. Lenže 74 percent z päťsto aktívnych em...
Polovica mája bola na dlhopisových trhoch nervózna. Japonské, britské aj americké štátne dlhopisy sa predávali tak rýchlo, že analytici hovoria o návrate „bond vigilantes" – investorov, ktorí v deväťdesiatych rokoch dokázali prinútiť vlády k disciplíne tým, že prestali kupovať ich dlh. Na vyspelých trhoch to investori vidia v reálnom čase. Na Slovensku nie.
Slovenské domácnosti držia v dlhopisoch už vyše 5 miliárd eur – trojnásobok oproti roku 2015. Lenže 74 percent z päťsto aktívnych emisií sa neobchoduje na žiadnej burze. Žiadna cena, žiadny rating, často ani konsolidovaná závierka materskej skupiny. Investor si kúpi dlhopis a odteraz mu ostáva len veriť.
Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip rozoberá, ako sa v tomto prostredí orientovať – a prečo prospekt emitenta často povie menej, než by ste čakali.
View more