Len relatívne krátko sa vieme vďaka odtlačkom prstov rýchlo a ľahko dostať do svojich mobilných telefónov. No v kriminalistickej praxi slúžia už viac ako 170 rokov najmä na identifikáciu páchateľov či obetí. "Oficiálne boli uznané v Európe ako jedinečné až v devätnástom storočí, presne v roku 1853. A to vďaka úradníkovi Wiliamovi Herschelovi," vysvetľuje v podcaste Vizita antropologička Klaudia Kyselicová, ktorá pracuje v Akademickom centre výskumu autizmu a vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity...
Len relatívne krátko sa vieme vďaka odtlačkom prstov rýchlo a ľahko dostať do svojich mobilných telefónov. No v kriminalistickej praxi slúžia už viac ako 170 rokov najmä na identifikáciu páchateľov či obetí.
"Oficiálne boli uznané v Európe ako jedinečné až v devätnástom storočí, presne v roku 1853. A to vďaka úradníkovi Wiliamovi Herschelovi," vysvetľuje v podcaste Vizita antropologička Klaudia Kyselicová, ktorá pracuje v Akademickom centre výskumu autizmu a vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.
Herschel vo voľnom čase pracoval na výskume odtlačkov prstov. Vzorky zbieral od rodiny, známych aj cudzích ľudí.
"Odtlačky prstov zbieral po celý svoj život a zistil, že sú naozaj unikátne u každého človeka, ktorému ich odobral. Všimol si aj to, že sa vôbec nemenia. A preto sa rozhodol presadiť, aby odtlačky prstov nahradili na niektorých zmluvách v Európe podpis," hovorí expertka.
Neskôr vedci zistili, že odtlačky nie sú významné len vďaka anatomickej štruktúre. Skrývajú omnoho viac, preto sa už dnes využívajú aj na rôzne DNA analýzy.
"To, že z latentne odobratého odtlačku je možné získať genetickú informáciu, sa ukázalo v roku 1997. S odtlačkom prstu na vzorke tiež zanechávame produkty potných žliaz a v nich zakonzervované epitelové bunky. A tiež reziduá chemikálií alebo drog, ktorých sme sa dotkli," objasňuje Kyselicová.
V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, čomu vďačíme za unikátnosť odtlačkov prstov, o ich využití v kriminalistike, ale aj o tom, čo majú spoločné s neurovývinovými ochoreniami a autizmom.
Odporúčanie:
V kriminalistike nachádzajú uplatnenie viaceré biologické odvetvia. Existuje napríklad odbor, ktorý sa nazýva forenzná entomológia. Odborníci, ktorí sa mu venujú, skúmajú hmyz odobratý z tiel obetí. Forenzných entomológov na svete nie je veľa, no ak máte šťastie, stretnutie s nimi naozaj stojí za to.
A mne sa to nedávno pošťastilo. Rozhovor nájdete na webe denníka SME pod názvom: Zistíte, čoho všetkého sú ľudia schopní. Aké prípady potrápili forenzné vedkyne?
_
Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
